Keď som prišla domov, uvidela som u nás Sam. Potešila som sa. Aspoň som sa mohla niekomu pochváliť. Alebo som aspoň mala taký pocit.

"Ahoj. čo ty tu robíš?"

"Takže dneska si bola s ním?"Sam mala iskričky v očiach.

"To by si chcela vedieť, čo?"

"No prosím, do tedailov!"

"Tak okay.Bola som s ním na zmrzline a chce sa so mnou znovu stretnúť."

"Ale...."Sam ma dokonale pozná.

"Ale myslí si že som nezadaná a úprimne? Chalan si je mnou až moc istý. Navyše najprv musím vymyslieť ako na Toma."

"No konečne počujem niečo normálne z tvojich úst."

"Normálne? Počúvala si ma?"

"Dopodrobna!"

"Aj tú časť s tým, že si myslí, že som nezadaná?"

"Áno! A prečo si to myslí?"

"Lebo som mu nevedela povedať že mám frajera."

"Ah Kate. Konečne je z teba niekto!"

"Niekto?"

"Tak poď, musíme ešte prebrať kam pôjdete nabudúce, čo si oblečieš a...."

"Zabúdaš? Ja som zadaná!"

"Poďľa seba a neho nie!"

Sam ma zarazila. Odkedy sa takto správa?

"Vieš čo teraz idem zavolať Tomovi že sa s ním rozchádzam."

"Čo? šibe ti? Musíš si nechať zadné dvierka,ak by ťa ten tvoj Mike nechal, čo ja pochybujem."

"Ale...to mu nemôžem urobiť."

"Pozri sa..ty si s ním len preto, že si bola s ním kamośka.z ľútosti, to ja nazývam."

V podstate mala Sam pravdu. Zazvonil mi mobil. Bol to Mike, vraj kedy sa stretneme. Povedala som , že na ďalší deň. 

"Sam? Práve som urobila asi najväčšiu chybu svojho života, alebo to najlepšie čo som mohla urobiť."

"Oboje Kate."

"Ah, a čo si oblečiem? Kým sa z toho ešte teším."

"čo tak toto?"

Sam ukázala na najkrajšie šaty v mojej skrini. Nenosievala som ich. Boli príliš krikľavé, a ja som skôr na tmavé veci, ale na zajtrajšok sa hodia skvele.

"Môže byť."

"Poďla mňa určite. Sú nádherné."

"Ja viem."

Usmiala som sa na Sam. Bola som rada, že zajtra budem s Mikom, no zároveň zasa bez Toma.

Vstala som a na mobile ma už čakala správa: Takže to dneska platí? Áno Mike, platí.

Obliekla som sa do tých krásnych šiat a čakala som, že si to niekto z rodiny všimne. Nikto nič. Vzdala som to. Oznámila som rodičom, že idem preč a tí súhlasili s tým, že prídem načas domov.

"Ahoj."

"Ahoj, dneska presne."

"No áno. "

"Super. ďalšie čakanie by som nezniesla."

"To bolo vari až také hrozné?"

"Ty si nečakal polhodinu."

"Tiež pravda, ale už som povedal, že ma to mrzí."

"Hej. Aj dnes na zmrzlinu?"

"Ak chceš?"

"Chcem."

Išli sme smerom ku zmrzline, keď som zbadala na druhej strane Toma. Bože, prečo práve teraz? Prečo? Musím okamžite zmiznúť, ale kam? Aaah,dneska to bude môj koniec. Bože čo si si myslela Kate, že ti to len tak prejde? Kdeže. Je čas povedať Tomovi všetko a dúfať, že sa Mike na mňa nevykašle.

"Kate? čo ty tu s nim robíš? Kto je to?" prišiel ku mne Tom.

"No vieš....to je kamarát."

"Takže kamarát? Ten z tej pářty?"

"Prepáč, Tom mala som ti povedať, že je medzi nami koniec, prepáč, mrzí ma to."

"Nemá prečo. Zatiaľ."

Mike sa len prizeral. /pokračovanie nabudúce/