5.časť
"To bol tvoj priateľ?" spýtal sa Mike.
"Bývalý." odpovedala som.
"Kvôli mne?"
"Nefandi si už zas toľko..."
"Nefandím, to by som si v živote nedovolil."
"To som veľmi rada."
"Nevypadal byť nadšený."
"Ani ja nevypadám, že?"
V tej chvíli mi v hlave prebehlo niekoľko vecí. Jednou z nich bolá aj tá, že ako sa toto skončí. Toma som poslala do kelu pred Mikom a bojím sa čo ešte urobí. Síce nie je ten typ, ktorý by sa chcel mstiť, ale predsa len. Navyše neviem čo si o mne teraz myslí Mike. Možno som nie práve najmilšia, no určite nie som sviňa. Aj ke´d momentálne asi tak vypadám.
"Kate?"
"No?" pozrela som sa nádejne na Mika.
"počuj teraz keď si už voľná tak..."
"Tak?"
"Tak by sme mohli byť spolu aj tak nejak oficiálne, nie?"
Toto mi trošku vyrazilo dych. Asi pred desiatimi minútami som poslala Toma do čerta a už by som mala byť hneď zadaná?
"Ehm, nepripadá ti to trošku skoro?"
"Si si vedomá, že väčšinou toto vraví chalan?"
"No áno, ale....vážne sa mi to zdá skoro."
"Ja viem, že je to asi teraz blbé, ale....mne by to v podstate ani nevadilo, že si sa predchvíľou rozišla."
Super! Môj budúci bývalý je sebec! Vôbec ho nezaujímajú moje city? Vôbec by ho netrápilo čo by ľudia hovorili? Začínam mať z tohoto vzťahu strach.
"Pozri, ja si toto všetko premyslím a potom ti dám vedieť okay?"
Mike vypadal smutne. Ten výraz ktorý nahodil vo vme vyvolával súcit, a to som nikdy nemala rada. Nie preto že by mi to robilo problém, ale skôr preto, že vtedy vás ľudia donútia urobiť veci, ktoré nechcete.
"Nedívaj sa tak na mňa."
"Ako?"
"Tak.....smutne...."
"A ako sa mám tváriť? Šťastne?"
Mike nahodil umelý úsmev. Vypadalo to zaujímavo. Musela som sa zasmiať. Potom nastalo ticho. Túto trápnu chvíľu prerušil môj mobil. Oh, vďaka bohu, aspoń raz zazvonil v správnej chvíli.
"Prepáč Mike, ale musím ísť domov,"zaklamala som.
V skutočnosti mi volala Sam, chcela vedieť ako to prebieha. Odpovedala som jej že radšej ku nej hneď prídem. Milá Sam, budeš kruto prekvapená čo sa mi dnes stalo. Ale samozrejme snaž sa ho obhajovať...Ah...